Analýza vzťahov medzi zdravou komunikáciou, sebaúctou a vybranými osobnostnými črtami v manželských pároch
Abstrakt
V tomto článku je formou teoretického prehľadu i výskumne analyzovaný vzájomný vzťah medzi zdravou komunikáciou, sebaúctou a vybranými osobnostnými črtami partnerov v manželských pároch. V teoretickej časti sme uvedené konštrukty definovali a poukázali na ich vzájomné vzťahy. Výskumu sa zúčastnilo 60 manželských párov (t. j. 120 respondentov) vo veku od 22 do 80 rokov. Testovacia metóda pozostávala z nami zostavených dotazníkov na mapovanie zdravej komunikácie a sebaúcty, ďalej z Rosenbergovej škály sebahodnotenia, sémantického diferenciálu a osobnostného dotazníka NEO-FFI. Cieľom nášho výskumu bolo zistiť špecifiká v používaní prvkov zdravej komunikácie v manželských pároch a hľadať ich vzájomné súvislosti s osobnostným profilom partnerov, ich sebaúctou, vnímaním seba samého, vnímaním partnera, s kvalitou komunikácie a tiež s vekom. V manželských pároch sa potvrdil signifikantne pozitívny vzťah medzi kvalitou komunikácie a úrovňou sebaúcty, prívetivosťou a svedomitosťou. Signifikantný vzťah bol zistený aj medzi osobnostnými črtami (neuroticizmus, extraverzia, svedomitosť) a sebaúctou. Potvrdil sa aj vzťah medzi manželmi vo vnímaní seba, partnera a kvality komunikácie.
Klíčová slova
zdravá komunikace, sebeúcta, osobnostní rysy, manželství, Big FiveLiteratura
Bienvenu, M. J. (1971). An Interpersonal Communication Inventory. Journal of communication, 21(4), 381–388.
Birkenbihlová, V. F. (1999). Umění komunikace: aneb jak úspěšně utvářet mezilidské vztahy. Bratislava: Aktuell.
Blatný, M. (2001). Sebepojetí v osobnostním kontextu. Brno: Masarykova univerzita v Brně.
De Vito, J. A. (2008). Základy mezilidské komunikace. Praha: Grada Publishing.
Demo, D. H., Small, S.A. & Savin- Williams, R. C. (1987). Family relations and the self-esteem of adolescents and their parents. Journal of Marriage and Family, 49(4), 705–715.
Donnellan, M. B., Conger, R. D. & Bryant, C. M. (2004). The Big Five and enduring marriages. Journal of Research in Personality, 38(5), 481–504.
Felson, R. B. & Zielinski, M. A. (1989). Children's self-esteem and parental support. Journal of Marriage and Family, 51(3), 727–735.
Ferjenčík, J. (2000). Úvod do metodologie psychologického výzkumu. Praha: Portál.
Fialková, D. (2009). Výskyt prvkov zdravej komunikácie v dvadsať až tridsaťročných manželstvách: Nepublikovaná bakalárska práca. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave.
Fincham, F. D. & Beach, S. R. H. (2002). Forgiveness in marriage: Implications for psychological ageression and constructive communication. Personal Relationship, 9, 239–251.
Gilbert, S. J. (1976). Self disclosure, Intimacy and Communication in Families. The Family Coordinator, 25(3), 221– 231.
Grogan, S. (2000). Body image. Psychologie nespokojenosti s vlastním tělem. Praha: Grada Publishing.
Halama, P. & Bieščad, M. (2006). Psychometrická analýza Rosenbergovej škály sebahodnotenia s použitím metód klasickej teórie testov (CTT) a teórie odpovede na položku (IRT). Československá psychologie, 50(6), 569–583.
Hřebíčková, M. & Urbánek, T. (2001). NEO pětifaktorový osobnostní inventář (podle NEO Five-Factor Inventory P.T. Costy a R.R. McCraee). Praha: Testcentrum.
Karsten, H. (2006). Ženy – muži. Praha: Portál.
Klenková, J. (2006). Logopedie. Praha: Grada.
Kratochvíl, S. (2005). Manželská terapie. Praha: Portál.
Litzinger, S. & Gordon, K.C. (2005). Exploring relationships among communication, sexual satisfaction, and marital satisfaction. Journal of Sex and Marital Therapy, 31, 409–424.
Marlar, M.R. & Joubert, C.E. (2002). Liking of personal names, self-esteem, and The Big Five Inventory. Psychological Reports, 91(2), 407.
Maltby, J. & Day, L. (2003). Applying a social identity paradigm to examine the relationship between men's self-esteem and their attitudes toward men and women. Journal of Social Psychology, 143(1), 111– 116.
Mikšík, O. (2007). Psychologická charakteristika osobnosti. Praha: Karolinum.
Montgomery, B.M. (1981). The form and function of quality communication in marriage. Family Relation, 30, 21–30. Mráz, M. (2003). Matrimoniológia. Rukopis prednášok.
Nugent, W. R. & Thomas, J. W. (1993). Validation of the Self-Esteem Rating Scale. Research on Social Work Practice, 3, 191– 207.
Panenka, V. (1990). Vliv rodinné komunikace na sebaocenění dítěte. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 25(4), 313–324.
Parrot, L. & Parrotová, L. (2004). Zachraňte své manželství. Jak předcházet zbytečným krizím. Praha: Návrat domů.
Pelt, N. (1999). Umenie komunikovať bez zábran. Vrútky: Advent-Orion.
Powers, W. G. & Hutchinson, K. (1979). The measurement of communication apprehension in the marriage relationship. Journal of Marriage and Family, 41(1), 89– 95.
Rancer, A. S., Kosberg, R. L. & Silvestri, V. N. (1992). The relationship between self-esteem and aggressive communication predispositions. Communication Research Reports, 9(1), 23 –32.
Rozijanová, H. (1990). XX a XY: (o láske, sexe, manželstve a rodičovstve). Martin: Osveta.
Ruisel, I. & Halama, P. (2007). NEO päťfaktorový osobnostný inventár (podľa NEO Five-Facor Inventory P. T. Costu a R. R. McCraeho). Praha: Testcentrum-Hogrefe.
Říčan P. (2010). Psychologie osobnosti. Obor v pohybu. Praha: Grada Publishing.
Satirová, V. (2007). Společná terapie rodiny. Praha: Portál.
Turnier, P. & Rausová, A. (1991). Porozumenie v manželstve. Bratislava: Creativpress.
Valenta, M. et al. (2006). Rukověť dramaterapie a teatroterapie. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci. Valenta, J. (2010). Učíme (se) komunikovat. Kladno: AISIS.
Vybíral, Z. (2005). Psychologie komunikace. Praha: Portál.
Whisman, M. A. et al. (2006). Marital discord and well-being in older adults: Is the association confounded by personality? Psychology and Aging, 21(3), 626–631.
Willi, J.( 2006). Psychologie lásky. Praha: Portál.